Adriana som naložil v Berlíne na vlak a doniesol do ssesi. Ubytoval sa v chatičke, ktorej chýba jedna stena. Má tam stále igelit. Čakajú ju lepšie časy. Bude z nej international residency center, jak sa na také centrum patrí. Zatiaľ ale stojí s prehnutou strechou, igelitom miesto steny, a miernym sklonom smerom dole svahom.

Residency in the making. Ruin in the making.

Z chatky sme zišli dole po svahu. Je sucho. Hlina je ako piesok. Šmýka sa viac než keď prší. Prišli sme pred chatku, kde už vyše desať rokov nikto nebýva. Teda mimo občasných squaterov, ktorí sa o chatičku – judging from the looks – nestarali. Starali sa aspoň o seba. Možno. Nevieme. My máme pred sebou ťažkú úlohu.  Chatička je (bola) plná trashu, od podlahy po strechu. Ako sa o ňu postarať? V ruine môže strašiť, možno v nej i rozjímať. Možno?

Prídite v sobotu poobede zasmiať, posedieť a postarať sa o seba navzájom. 

kurátor: Michal Mitro