Non Improver

Non Improver
Luna Joyy & Bruno Osif
vernisáž 25. 10. 2017 od 18.hod. trvanie výstavy do 30. 11. 2017 ZAHORIAN & VAN ESPEN Praha

Výstava Luny Joyy (nar.1990) a Bruna Osifa (nar.1985) v pražskej galérii Zahorian & Van Espen predstavuje vo vzájomnej symbióze aktuálnu video tvorbu autorky a fotografie autora.

Videá Luny Joyy charakterizuje výrazná prítomnosť jej krehko pôsobiaceho tela a kontrastná situácia, ktorú toto telo spoluutvára. Oddramatizovanie naratívu
s dôrazom na exterioritu zachytených skutočností, zbavených kontextov, v ktorých je divák navyknutý ich čítať, je sprevádzané intelektualizáciou obsahov a snahou o mi- nimalizáciu odstupu medzi realitou a jej prezentáciou. Vystavené videá Carnivalesque a Goldilocks majú tiež silnú výpovednú líniu v rovine autorkinho jazyka, ktorým prednáša citácie z diel Bakhtina a Dostojevskeho. Skúsenosť diváka aj v tomto prípa- de spoluutvára okrem konkrétnych prezentovaných myšlienok prítomnosť jej tela, ktoré je rovnocenným nositeľom obsahov. Práve Bakhtin (Rabelais a jeho svet) skú- ma interakciu medzi sociálnym a literárnym a význam tela v daných kontextoch. Cez analýzu karnevalu konštituuje termín groteskného tela, dominujúceho vo svojej otvo- renosti a materiálnosti, umožňujúceho podľa niektorých interpretácií vnímať historic- kosť človeka.

Po formálnej stránke sú videá Joyy analýzou a kritikou prezentácie videoume- nia v súčasnosti. Prevládajúci spôsob jeho vystavovania ako filmu v kine stavia z jej hľadiska diváka do pasívnej role čakateľa a umocňuje tak odstup medzi ním, médiom a jeho zdelením. V najnovších prácach sprostredkovanie videa prehodnocuje a rein- terpretuje spôsobom, kedy videoprojekcie prezentuje ako súčasť objektu. Diváka tak umiestňuje do role priameho účastníka ich sledovania, neraz aj fyzicky interreagujú- ceho so zdieľanými formami a obsahmi.

Fotografie Bruna Osifa, podobne ako videá Luny Joyy, pracujú s oslobodzo- vaním obrazov zo zažitých stereotypov ich vnímania a interpretácií a znejasňovaním naratívov, ktoré by mohli asociovať. Zábery zbavuje funkcie nositeľov
významov, vopred identifikovateľných príbehov a sociálnych konotácií. Usiluje o vý- poveď bez priamych odkazov, bez možnosti jednoduchého dekódovania. Konkrétne momenty posúva v rámci ich čítania do významovo bližšie neurčiteľnej abstrakcie. Zachytávanú realitu vopred neinscenuje, nepremýšľa ani nad následným možným kombinovaním fotografií, či ich vzájomnou interakciou. Napriek tomu dávajú v situá- cii, vzniknutej v rámci výstavného pôdorysu tušiť určitý korpus – telo a jazyk poten- ciálnych nových naratívov.

Spoločnú prezentáciu oboch autorov tak možno čítať napríklad aj v naznače- ných súvislostiach tela a jazyka. Načrtávajú prostredníctvom nich situácie, v ktorých sa vyskytujú a interreagujú rôzne hlasy, rozkladajúce konvencie a umožňujúce auten- tický dialóg. Ponúkajú možnosti originálnych perspektív a iného poriadku vecí, pri- čom poukazujú na relatívnu povahu všetkého, čo jestvuje okolo nás.
/ Lucia Gavulová