Matúš Lányi – Hard Drive

Nosnou témou tvorby slovenského výtvarníka Matúša Lányiho je kresťanská tradícia, kultúra a jej ikonografia, s ktorou pracuje v intenciách postupov súčasného umenia. V tejto súvislosti reaguje na úlohu náboženstva a viery, rovnako ako na vedecké otázky súvisiace s poznaním sveta a života. Často porovnáva a prepája profánnu a sakrálnu tematiku v netradičnom kontexte, čím reflektuje niektoré negatívne špecifiká a problémy súčasnej spoločnosti a jej uprednostňované, nezriedka banálne hodnoty. Jeho výtvarný program zahŕňajúci médium maľby, videa a inštalácie je niekedy vizuálne a obsahovo kontroverzný, symboly kresťanstva však úmyselne neznevažuje, ani nemá ambíciu formulovať závery. Necháva divákovi priestor na vlastnú interpretáciu svojich diel.

K prvým cyklom, kde sa Lányi vyrovnával so spomínanými námetmi, patria maliarske série s názvom Windows z obdobia rokov 2005 – 2008. V nich pomocou heslovitého, vecného jazyka prevzatého z počítačového systému Microsoft Windows zaznamenal vybrané texty z Evanjelií prostredníctvom hladkej maľby pripomínajúcej digitálnu tlač. V roku 2007 vo svojich „molekulárnych maľbách“ vysvetlil niektoré biblické posolstvá štruktúrou chemických vzorcov či molekúl. Podobne rozložil tradičný obraz Ježiša Krista, ktorému v ďalších dielach dokonca prisúdil znaky súčasnej popkultúry. V rokoch 2009 – 2010 v sérii Pôdorysy zakresľoval pôdorysy stredovekých katedrál do interiérových a exteriérových profánnych priestorov – športových hál a ihrísk. Odkazoval tak na novozákonnú symboliku posvätného miesta (symbolického chrámu), ktorú zámerne premietol do svetského prostredia.

Od roku 2013 kontinuálne pracuje na sérii s názvom IHS, kde interpretuje predmety bežnej potreby vo vzťahu so symbolmi kresťanskej ikonografie. Objekty liturgickej povahy (napr. kalichy, monštrancie) dáva do súvisu so svetskými často triviálnymi vecami, čím vyzdvihuje ich skutočný význam a podstatu ako sakrálnych objektov v protiklade so súčasným materiálnym chápaním života. V aktuálnom cykle Hard Drives, na ktorom pracuje od roku 2014, prezentuje inštalácie lupeňov kvetov a listov lepených na veľkorozmerné plátna. Ilustruje jednu z téz evolučnej teórie neodarwinizmu, ktorá prirovnáva ľudský život k plynutiu genetických informácií bez hlbšieho zmyslu a poznania. Reaguje na jednu z teórií súčasného britského vedca, evolučného biológa Richarda Dawkinsa, ktorý pripodobňuje ľudský život k rieke dát bez konkrétneho smerovania, ktorou sa zaoberal už aj v predchádzajúcich súboroch. V prípade týchto kompozícií sa nosičmi genetických dát stávajú rastlinné prvky radené lineárne, pripomínajúce defragmentáciu počítačového disku, zhromaždiskom informácií je podklad v podobe plátna. Významovú rovinu týchto inštalácií primárne určuje znázornenie toku informácií, nevzťahuje sa naň sekundárne vzniknutý jav ovplyvňujúci ich vizuálnu stránku – neustále sa meniaca podoba rastlín, súvisiaca s vyňatím z ich prirodzeného prostredia, napr. zmena farby či tvaru.

-Martina Vyskupová-

Matúš Lányi (1981, Spišské Podhradie) študoval na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby (u Rudolfa Sikoru a Zbyňka Prokopa) v rokoch 2000 – 2007. Vystavoval na mnohých výstavách na Slovensku a v zahraničí (napr. v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku, Francúzsku). Jeho diela sú dnes súčasťou Galérie mesta Bratislavy (Bratislava), Nitrianskej galérie (Nitra), Galérie umelcov Spiša (Spišská Nová Ves), Stredoslovenskej galérie (Banská Bystrica) a Slovenského národného múzea – Spišského múzea (Levoča). V súčasnosti žije a pracuje v Bratislave.