36. ČIN: TUŽIŤ _TÚŽIŤ_TU ŽIŤ

Moja privátna dichotómia sa tu zrkadlí v dichotómii maľby. Otázky, ktoré sa formujú okolo vymedzenia pozície maľby vo svete umenia, vzťahu umelca (diela) a kurátora (jeho výkladu), umelca a diváka, otváram prostredníctvom zapojenia strelnej zbrane do procesu vzniku a súčasne zániku maľby. Priestrel a teda fyzická deštrukcia obrazu či už kurátorom alebo divákom odkazuje k tejto vzťahovej dichotómii: na jednej strane je dielo umelca nezvratne narušené – poškodené, na druhej vzniká nové a rovnako jedinečné dielo ako výsledok performatívnej participácie na maľbe. Hľadanie zmyslu, pozície a nových podôb tohto média v aktuálnom svete umenia je akýmsi rozšírením hľadania miesta jednotlivca s dvojakou kultúrnou identitou.
V marci tohto roku som prvýkrát v galérii Telep (Budapešť, HU) prezentovala prestrelené obrazy. Sériu obrazov, s tematikou privátnej kultúrnej dichotómie, som vydala napospas streľbe kurátora, aby diela touto cestou dokončil, okomentoval, a zároveň rozšíril ich vizuálny i ideový rámec. V pozícii kurátora stál vtedy výtvarník, ktorý tak získal možnosť stať sa rovnocenným tvorcom – participantom.